Dorian Yates a jeho "zrnitý" vzhled

Čo je to vlastne ten "zrnitý" výzor

Predtým, než som sa stal Mr. Olympia, nebol používaný výraz "zrnitý" na popísanie kvality výzoru kulturistu. Počuli ste iné zaužívané výrazy, ako vysekaný, vyprúžkovaný, na papier, atď. Keď som ale ja prišiel s týmto úplne novým výzorom a kvalitou, asi žiadny z dovtedy používaných výrazov nestačil. Keby som ja sám mal popísať, čo "zrnitý" výzor znamená, je to kombinácia veľmi tenkej kože bez tuku, natiahnutej na veľmi hustých svaloch, ktoré pochádzajú z rokov ťažkého tréningu. A keď píšem ťažkého, tak tým naozaj myslím ťažkého.

Niekto iný píše o ťažkom tréningu pre série s 10-12 opakovaniami. Ak viete dať až 12 opakovaní s dobrou technikou, tak to asi také ťažké byť nemôže, že áno? Pre vrch tela som používal série s 5 až 8 opakovaniami. Tí, čo cvičia takto ťažko, majú podstatnejšie viac nabitý a tvrdý výzor. Keď sa dnes pozriete na Branch Warrena alebo Johnnie Jacksona, hneď vidíte, že ide o silných chlapov. Ich svaly vyzerajú inak. Aj Ronnie Coleman by sa celkom určite zaradil do tejto kategórie. Na druhej strane si môžete zobrať chlapíka rovnakej veľkosti, ktorý ale cvičí na napumpovanie s vyšším počtom opakovaní a jeho svaly vyzerajú ako balóny naplnené vodou, bez hustoty a tvrdosti. Na um mi prichádza hviezda 90-tych rokov Paul Dillett.

Takže teraz, keď som trochu bližšie vystvetlil "zrnitý" výzor, späť k otázke - ako som ho dosiahol? Nepripisoval by som to iba tréningu v štýle Blood and Guts, ale aj dvom ďalším faktorom - genetike a extrémnej vyrysovanosti.

Genetika

Paradoxne veľa ľudí tvrdievalo, že som nemal najlepšiu genetiku. Čo sa týka metabolizmu a telesného tuku, nie je to pravda, bol som v tomto veľmi obdarovaný. Väčšina kulturistov má genetickú predispozíciu na viac svalov a menej tuku ako priemerný človek, ale ja som bol v tomto niekde na špici. Keď sa pozriete na moje ranné fotky, keď som trénoval asi rok, už tam ste videli, že som bol chudší ako niektorí kulturisti na pretekoch. Telesný tuk bol niečo, čoho som nikdy nemal veľa. Môj syn a dcéra sú v tomto rovnakí. Takisto mám veľmi tenkú pokožku, čo mi v mladšom veku počas trénovania bojových umení robilo problémy - stačilo málo a tiekla krv. Keď som ale začal s kulturistikou, zistil som, že je to požehnanie. Môžete mať absolútne minimum tuku, ale keď máte relatívne hrubú pokožku, nikdy tak dobre neukážete extrémne detaily, ako niekto s tenšou kožou.

Vyrysovanosť

Keď išlo o výživu a diétu, bol som extrémne puntičkársky. Dal som si zásadu, že všetko si budem vážiť a počítať každú kalóriu a gram proteínu, sacharidov a tukov, ktoré som prijímal, dokonca aj mimo sezóny. Málokedy som jedol v reštauráciách, pretože som nikdy nevedel, koľko čoho zjem. V príprave bolo všetko navarené doma, presne naporcované, a všetko som si zapisoval, aby som mal referenciu na neskôr.

Pamätám si, keď som prišiel do USA a stretol tamojších profíkov, že som bol udivený, ako málo dôrazu dávali na výživu. Veľa z nich často jedávalo v reštauráciách, dokonca aj počas diéty, a asi nikto si neviedol denník ako ja. Nedávalo mi to zmysel.

Keďže som jedol čisto a bez väčších prehreškov počas celého roka, spolu s mojim dobrým metabolizmom, nikdy som nemal na sebe nejako veľa tuku. Mával som 130-135 kg mimo sezóny, z čoho asi 7 kg bola zadržaná voda. Toto som vedel celkom presne, pretože akonáhle som obmedzil príjem sacharidov a prešiel na nearomatizujúce látky asi 8-10 týždňov pred súťažou, presne toľkoto hmotnosti išlo rapídne, do 2 týždňov, dole. Američania v tom čase, dokonca ešte tesne pred súťažou, užívali testosterón alebo Dianabol. Ja som bol ale presvedčený, že musím prejsť napr. na trenbolón alebo Primobolan, ktorý nezadržiava vodu. Jednoducho mi to dávalo zmysel, keďže pri zadržanej vode neviete ani posúdiť, ako ste na tom s reálnym úbytkom podkožného tuku a ja som bol najradšej, ak som mal o tomto s blížiacim sa termínom súťaže prehľad. Takže keď som reálne začínal diétu na 125-127 kg, končil na 120 kg, znamenalo to, že som potreboval zhodiť iba približne 7 kg. Niektorí iní kulturisti museli zhadzovať aj 25 kg.

Čo sa týkalo mojej vyrysovanosti, mal som neskutočne vysoko nastavenú latku. Chcel som dať novú úroveň pre vyrysovanosť veľkého chlapa. Mojim cieľom bolo byť vyrysovaný ako stredná, dokonca ľahká váha, ale so 40-50kg naviac. Aj kvôli tomuto som na súťažiach bol o 5, možno 7 kg ľahší, ako som mohol byť. Hlavne dnes, keby som nastupoval v stave súčasných kulturistov, bol by som o dobrých 5 kg ťažší a bol by som plnší. V bežnom tréningu som bol na tom tak, ako súčasní profíci 5-6 týždňov pred súťažou. Neviem presne prečo sa dostala vyrysovanosť takto do úzadia, ale myslím, že súčasní kulturisti sa snažia byť na pódiu čo najväčší a najplnší, ako sa dá. To je síce dobré, ale keď sa pýtate mňa - ak sa snažíťe byť Mr. Olympia a najlepší na svete, mali by ste byť najlepší vo všetkých parametroch, vrátane vyrysovania.

Takto som teda dosiahol ten svoj "zrnitý" výzor - niečo, čo len tak často v našom športe nevidíte.

Mal inzulín negatívny vplyv na vyrysovanie?

Bezpochyby malo široké užívanie inzulínu až do času tesne pred súťažou na zaručenie maximálnej plnosti svalov svoj podiel na vyrysovanosti a detaile partií. Inzulín nikdy nebol súčasťou mojej predsúťažnej prípravy. Skúšal som ho mimo sezóny pred mojim posledným víťazstvom na Mr. Olympia v 1997, ale teraz odrádzam od užívania inzulínu všeobecne. Narozdiel od rozšíreného presvedčenia, neprináša podľa mňa nárast kvalitnej hmoty, iba zadržiavanie vody/glykogénu. Dáva to síce pocit zadosťučinenia pre rýchly prírastok hmotnosti, ale zároveň to bráni kulturistom dosiahnuť tak vyrysovanú postavu, akú by boli inak schopní mať.

Zdroj: Dorian Yates' Grainy Look, The 6-time Mr. Olympia Reveals How He Achieved It